jivo / moderator
Cize......
Zakladne informacie:
Zhavenie
je napatie, ktore privadzame z ineho zdroja (ineho vinutia ako to co napaja zosik) na katody (priame zhavenie), alebo na zhaviace vlakna, ktore su vstrcene do rurkovych katod (nepriame zhavenie). Vysku zhaviaceho napatia pozname podla podla prveho pismena oznacenia elektronky (napr. ECC83 - E znaci ze sa jedna o zhaviace napatie 6.3V). Toto napatie moze byt striedave, ale aj jednosmerne (nizsi brum).
Anoda, Katoda, Mriezka
Je jedna z elektrod v elektronke. Na anodu privadzeme spravidla ovela vyssie napatie ako je na katode. Po napojeni napatia na anodu a po pripojeni katody na zem prelietavaju elektrony z nazhavenej katody na anodu (emisia elektronov). Medzi tieto elektrody je vsunuta dalsia elektroda - mriezka. pri privadzani zaporneho napatia na mriezku, tento signal ovplivnuje zmenu napatia na anodovom odpore a elektronka potom kopiruje signal a aj ho zosilnuje.
Pozname predzosilnovacie elektronky a vykonove elektronky.
Predzosilnovacie elektronky su najcastejsie triody v dvojitom systeme. To znamena, ze v sklenenej nadobe su dve triody.
Zakladne predzosilnovacie elektronky:
ECC83

Znama tiez ak 12AX7 (pripadne v roznych doplnujucich variantach - 12AX7WA, 12AX7WB, 12AX7WC)
Zakladna predzosilnovacia elektronka, pouzivana vo vacsine predzosilnovacov. Pouziva sa pre svoj velky cinitel zosilnenia (100). Povodne bola urcena pre vysokofrekvencnu techniku, ale to je vedlajsie. Ma velky vnutorny odpor, co nieje velmi vhodne. preto sa v Hi-End zosilnovacoch tato elektronka pouziva spolu s inymi. V gitarovych zosilnovacoch je vacsinou pouzivana vsade az na koncove elektronky.
Pouzivana je vo Marshalloch, Mesa Boogie, Vox, Laney, Peavey.....
ECC803

Je to vlastne modifikovana elektronka ECC83. Ma predlzenu katodu. Je antielektrofonicka a ma lepsie sumove vlastnosti.
ECC82

Taktiez pod menom 12AU7.
Druha najpouzivanejsia predzosilnovacia elektronka. jej zosilnenie je nizsie (60), ale jej anodovy odpor je vyssi. preto ma aj nizsi vnutorny odpor. Nedokazem urcit ci je casto vyuzivana, lebo som ju zatial stretol iba vo Fendrackych schemach.
ECC832

Toto je elektronka s dvoma roznymi systemami. Jedna trioda je ECC83 a druha ECC82.
ECC81

Aj pod menom 12AT7.
Pouzivana je najmenej, pretoze jej zosilnenie je pre prakticke pouzitie dost mizerne (17) a jej vnutorny odpor je je iba o trochu mensi ako u ECC82. Pouziva sa iba pre zafarbenie zvuku, do pruzinovych reverbov.
ECC85

Predzosilnovacia elektronka. Pomerne dobry cinitel zosilnenia (54), nizky vnutorny odpor. Dobra do predzosilnovaca, invertora.
ECC88

Nizky cinitel zosilnenia (33), velmi nizky vnutorny odpor a co je zaujimave je nizke anodove napatie, ktore potrebujeme (typicky pracovny bod ma 90V na anode).
ECC99

Toto je pomerne zaujimava elektronka. Da sa pouzit ako budic pre vykonove elektronky 300B, 2A3, KT88, ako koncove elektronky pre zosilnovace pre sluchatka, alebo zosilnovace s malym vykonom. Niesu moc pouzivane, co je povedzme skoda. Tieto elektronky zacala vyrabat slovenska firma JJ electronics. Ma maly cinitel zosilnenia (22), nizky vnutorny odpor.

Elektronky to vedia "rozpalit." Pre tych co nevedia. Elektronky maju takto svietit.
Elektrofonicita
Je to zaujimava vlastnost hlavne predzosilnovacich elektronok. Ide o to, ze elektronka zachytava ruchy z okolia, ako napriklad vlnenie mobilneho telefona, ale aj udery do zosilnovaca (jednoducho ak napriklad nechtom cinknete do skla elektronky bude to pocut aj z repraka.
Elektrofonicke mozu byt aj snimace, co moze byt aj sranda, lebo pri vysokom gaine mozete cez ne rozpravat.
Zapojenie koncoveho zosilnovaca
V gitarovych zapojeniach su naznamejsie 2 zapojenia koncovych stupnov.
Single ended

TZV. jednocinne zapojenie. Jedna elektronka (alebo viac elektronok so spojenymi anodami) zosilnuje kladnu aj zapornu vlnu. V tomto zapojeni nedochadza k takzvanemu prechodovemu skresleniu, ktore v dvojcinnom zapojeni je. Toto zapojenie najcastejsie pracuje v triede A s malymi vykonmi.
Push-Pull

Dvojcinne zapojenie. Opat moze byt zapojenych viacero vykonovych elektronok spojenych anodami. Kazda vykonova elektronka zosilnuje jednu polvlnu. Kazda elektronka ale neprenesie celu polvlnu a preto dochadza k prechodovemu skresleniu. Preto je nutne zapojenie optimalizovat tak, aby bolo prechodove skreslenie co najmensie.

Najznamejsie vykonove elektronky
EL84

Je to uz viac vintage kusok. Dnes sa do novych schem ani nedavaju. Tieto elektronky su napriklad v zosiku Vox AC-30.
Maximalny vykon je 12W. Najcastejsie ju najdeme v malych stereo zosilnovacoch s vykonom asi 6W pracujucich v triede A a v jednocinnom zapojeni. Patica noval.
EL34


Taktiez KT77, 6CA7.
Najpouzivanejsia vykonova elektronka. Maximalny vykon 25W. V dvojcinnom zapojeni z nich vytlacite az 100W. Patica oktal. Su pouzivane vo vsetkych elektronkovych Marshalloch, v exportnych Mesa Boogie a vo vacsine europskych vykonnejsich (50W a viac) aparatoch. Najcastejsie sa zapaja v dvojcinnom zapojeni. Najznamejsie vyuzitie koncovy stupen v JCM800.
6L6

Tiez oznacovana ako KT66, 5881.
Klasicka americka vykonova elektronka. Maximalny vykon 30W. Maximalne anodove napatie 500V. Patica oktal. Najdete ju vo Fendroch, Mesa Boogie.

EL34 a 6L6.
KT88

Menej pouzivana koncova elektronka. Jej maximalny vykon je 45W. Cize v dvojcinnom zapojeni dokaze vyprodukovat 150W (osobne som raz narazil na schemu, kde bolo 6 tychto elektronok v koncaku, co uz je poriadny vykon. Patica oktal.
Invertor/Budic

jedna sa o zapojenie elektronky, ktora vybudzuje koncove elektronky a v dvojcinnom zapojeni rozdeluje signal na kladne a zaporne polvlny, ktore potom posiela do koncovych elektronok (na obrazku to je elektronka 12AX7).

tak takto vyzera elektronka s poskodenym vakuom.

Druhy patic